Bezlepkové ≠ zdravé


Módne trendy nie sú len v obliekaní, ale aj v stravovaní. Asi vás informačne neobišla vlna nadšencov, vyznávajúcich zásady frutariánstva, vegetariánstva, vegánstva, raw a v neposlednom rade aj vlnu bezlepkovej stravy. Rada by som reagovala na problematiku lepkovej intolerancie a celiakie a zhrnula ju v nasledujúcich bodoch:

1. Celiakia nie je to isté ako intolerancia alebo alergia na lepok

Celiakia je autoimunitné a celoživotné ochorenie. Je spôsobené trvalou neznášanlivosťou lepku. Diagnóza sa určuje z krvi alebo z biopsie sliznice tenkého čreva. Liečba spočíva v úplnom vysadení lepku zo stravy. Ak by takto chorý človek neprestal konzumovať lepok, postupne by si zničil klky v tenkom čreve (klky sú drobné výbežky na sliznici čreva, ktoré majú za úlohu absorbovať živiny z potravy) a okrem straty hmotnosti, bolestí, anémie a malabsorbcie (nedostatočné vstrebávanie živín) by mohlo dôjsť k narušeniu steny čreva, čo by mohlo mať fatálne dôsledky. Vysadením lepku sa črevná sliznica obnoví, čo ale nie je dôvod na ukončenie bezlepkovej diéty.

Často sa celiakia mylne považuje za alergiu na lepok. Celiakia však nie je alergia. Výskyt alergie na lepok je vzácnejší a príznaky môžu byť odlišné. Lepok je v tomto prípade alergén. Alergia a intolerancia na lepok sa môže vyskytnúť aj v priebehu života ako pridružená zdravotná komplikácia. Intolerancia na lepok a všeobecne na rafinované potraviny je často sprievodná k autoimunitným ochoreniam čriev (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída). Až po stabilizovaní primárneho ochorenia a jasnom definovaní vhodného jedálnička môže dôjsť k dlhodobejšej remisii (kľudná fáza ochorenia).

2. "Bezlepková strava je len móda, kedysi nikto na žiadnu intoleranciu netrpel"

Áno, je pravda, že za čias našich starých materí mal asi málokto celiatickú diagnózu. Ale nie preto, že by sa tento zdravotný deficit nevyskytoval, ale preto, že o nej zrejme nevedeli to, čo dnes. Ľudia jedli, čo mali a boli vďační za všetko (myslím teda hlavne v období chudoby a vojny). Lenže s vývojom medicíny a so zvyšovaním informovanosti je nemysliteľné, aby sme stagnovali a odvolávali sa na to, čo bolo voľakedy. Taktiež sa ku mne dostala informácia o neustálom dlhodobom vylepšovaní vlastností, výnosnosti a odolnosti obilnín proti škodcom. V skratke povedané, ani to obilie už nie je to, čo "bejvavalo"...

3. Čo je bezlepkové, musí byť aj zdravé...?

Áno, sčasti sa to dá povedať. Ale je relatívne, čo považovať za "zdravé". Pacienti s celiakiou majú na lekársky predpis bezlepkové múčne zmesi na domácu výrobu chleba. Pozitívne je, že doba pokročila, takže na nedostatok bezlepkových surovín sa sťažovať nemôžeme. Ale čo ma zaráža, je zloženie týchto zmesí. Najväčšie značky ako Promix alebo Jizerka uvádzajú v zložení na bezlepkový chlieb na prvom mieste kukuričný škrob, zemiakový škrob, poprípade ešte modifikovaný kukuričný škrob (podľa aktuálnej legislatívy by mali byť suroviny, uvádzané v zložení výrobku, usporiadané podľa najväčšieho zastúpenia ako prvé). Takéto zloženie tvoria z vyše 80% výživovej hodnoty (na 100g) sacharidy. A tu je podľa mňa kameň úrazu. Zo stravy sa sacharidy úplne vylúčiť nedajú, ale nie je vhodné konzumovať ich v takej miere. Už aj bez pečiva dosahujeme denne dostatočný príjem sacharidov, či už z ovocia alebo z príloh ako zemiaky, ryža, strukoviny. Nie je vhodné ani potrebné toto množstvo navyšovať pravidelnou konzumáciou pečiva s vysokým obsahom prázdnych sacharidov a už vôbec nehovorím o bezlepkových sladkostiach...

Záver

Dôvod na zmenu stravovania nevyplýva z módnych trendov, ale z potrieb ľudského organizmu. Jedine zvyšovaním informovanosti a vlastnými skúsenosťami dokážeme odfiltrovať stravovacie výstrelky a tým si zabezpečiť kvalitnejší život. Nemali by sme byť ľahostajní ku kvalite a zloženiu stravy, pretože sme to, čo jeme.


up button